Soňa Csandová

Viem, že život je ako nekonečná rieka, ktorá pluje priamo cez moje srdce. No doposiaľ nemala smer. Nemala zmysel, len tiekla a snažila sa pokropiť moje slané štipľavé ja, oživiť spráchnivenú schránku.... Potrebovala som anjela, a pár trblietavých krídel, aby som sa mohla zhora pozerať na cestu. Nenašla som žiadny záchytný bod, bola som ako stratené zviera v obrovskom lese. Prišiel poľovník, ktorý ma takmer zastrelil, ale niekto druhý si  všimol, že ja nie som len obyčajná srnka a vzal ma so sebou. Ošetril moje krvácajúce rany a zahojim staré spomienky. Smrť sa stala mojou večnou minulosťou, mojou zlou skúsenosťou, je len niečím, čo má prísť...takmer samo od seba. Už to viac nie je vykúpenie z dlhých nezmyselných dní, lebo oni už také dávno  nie sú. Moje nebo opäť žiari a moje srdce bije ako veselý zvon. Každú chvíľu vzhliadam k nebu a ďakujem tebe, Pane, že si mi zoslal môjho anjela. Viem, že keby nebolo teba, už tu dávno nei som, lebo by som nemala prečo. Modlim sa za tvoju a moju dušu, za naše srdcia, za náš život, za všetko, čo s nami súvisí. Cítim, že sa všetko otočilo, že sa všetko obrátilo ako keď slnko vystrieda mesiac.... Si môj život, môj svet a moja nová nádej. Cráň ma ako svoju srnku, ako ranené zviera, potrebujem cítiť tvoje teplo a počuť tlkot tvojho srdca, lebo len tak viem, že naozaj žijem. Si moja láska..... Milujem ťa!!!!!!!!!!!!!!!!!!