Alica v krajine reality
Bolo skoré ráno,slnko prenikalo aj cez tmavý a veľmi hrubý záves na Alicinom okne. Lúče smerovali rovno do jej očí a nedovolili jej spať ďalej,aj keď mala ešte veľa času na leňošenie. Škola sa začínala až o tri hodiny a ona mohla pokojne snívať. No krásne jarné slnko prekazilo jej plány. Neznášala to, keď jej niekto alebo niečo prekazilo zámer, a čo sa spánku týkalo, bola to jej závislosť.Bránila sa vstávaciemu rituálu, ako ho ona nazvala,preto si vytiahla paplón až k ušiam a tvárila sa že slnko dnes vôbec nesvieti.Ktovie, či sa to vôbec dá predstierať. Alica mala zváštnu myseľ, pretože si hocikedy dokázala navodiť pocit, ktorý jej v tej chvíli vyhovoval, niekoľko minút sa naň maximálne sústredila a napokon vyhrala nad neschopným mozgom. Určite dnes nespadne zo schodov, aj keď si chce obuť nové topánky. Vždy sa v nových topánkach šmýkala po akomkoľvek povrchu, či už po betóne alebo koberci,alebo lesklej podlahe na školských chodbách. Niekoľkokrát spadla pred celou triedou a odvtedy mala neskutočnú traumu zo samej seba, bála sa čo i len pomyslenia na tie trapasy. Nezniesla pocit poníženia.
Aj keď sa nenormálne silno snažila, nedokázala zaspať na tie dve hodiny, ktoré si mohla vychutnať v posteli, tak sa postavila na rovné nohy. Jej rituál zahŕňal aj to, že vždy vstala s pravou nohou. Na tom si dala obzvlášť záležať. Niekoľkokrát na to zabudla, a zakaždým mala pokazený deň. Buď sa jej niekto vysmial alebo pokašľala test,mala traumu z ľavej nohy. Jej zásadovosť jej však príliš zasahovala do života a ničila jej kľudný spánok. Obliekala sa prehnane starostlivo. Aj napriek školským uniformám mala svoje zaužívané praktiky. O niekoľko percent hrubšie pančuchy ju mali ochrániť pred chabým kúrením. Nosila kvalitné topánky z lekárne, študovala klenbu, opätky a materiál. Okolo krku si každé ráno pred zrkadlom omotala čierno- červený šál, ktorý jej uplietla nebohá stará mama. Spomínala na dlhé večeri pri ohni, rána v záhrade a všetko, čo s ňou prežila. Bola to vzácna osôbka, dala jej viac ako ktokoľvek iný na zemi. Po jej smrti sa príliš uzavrela a ešte viac zošalela z kontroly vlastného života a zdravia. Bol to nekonečný kruh, behala stále dokola a nevidela ani smer, len išla a išla a čakala, že ju niečo zastaví. Možno dnes je ten deň, pomyslela si, keď zamykala drevené dvere.
Aj keď sa nenormálne silno snažila, nedokázala zaspať na tie dve hodiny, ktoré si mohla vychutnať v posteli, tak sa postavila na rovné nohy. Jej rituál zahŕňal aj to, že vždy vstala s pravou nohou. Na tom si dala obzvlášť záležať. Niekoľkokrát na to zabudla, a zakaždým mala pokazený deň. Buď sa jej niekto vysmial alebo pokašľala test,mala traumu z ľavej nohy. Jej zásadovosť jej však príliš zasahovala do života a ničila jej kľudný spánok. Obliekala sa prehnane starostlivo. Aj napriek školským uniformám mala svoje zaužívané praktiky. O niekoľko percent hrubšie pančuchy ju mali ochrániť pred chabým kúrením. Nosila kvalitné topánky z lekárne, študovala klenbu, opätky a materiál. Okolo krku si každé ráno pred zrkadlom omotala čierno- červený šál, ktorý jej uplietla nebohá stará mama. Spomínala na dlhé večeri pri ohni, rána v záhrade a všetko, čo s ňou prežila. Bola to vzácna osôbka, dala jej viac ako ktokoľvek iný na zemi. Po jej smrti sa príliš uzavrela a ešte viac zošalela z kontroly vlastného života a zdravia. Bol to nekonečný kruh, behala stále dokola a nevidela ani smer, len išla a išla a čakala, že ju niečo zastaví. Možno dnes je ten deň, pomyslela si, keď zamykala drevené dvere.
Komentáre
Ahoj :-)
ďakujem...