Soňa Csandová

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Otupená Vianocami....

ako každý rok,do môjho života vstúpi niečo, čo ma nenormálne ovplyvní...

Sedela som na lavičke v parku, bola studená zima. Mrzla som aj napriek tomu, že som sa zababušila do nového šálu,ovinula som si ho a tuho uviazala, na ruky nasadila rukavice. Zdalo sa, že na konci decembra ma nezohreje ani teplá vlna, hrubá sťa líščí kožuch. Bála som sa, že sa premením na ľad ako Nastenka, už len počkať na Ivanka, ktorý by ma zachránil. Je pre mňa taký? Čoby, už som ich vystriedala zopár, utvorila si milión variantov budúcnosti, nič mi nepripadalo dostatočne vzrušujúce na to, že by som to chcela dotiahnuť do konca. Omrzela ma láska a preto som čakala na tej studenej lavičke. Snáď ešte dám jednu šancu osudu.....

Ako som tak čakala na niečo neznáme, zo zamyslenia nad vlastou naivitou ma vytrhol melodický hlások. Ktože si to pospevuje? Nikoho som však nevidela, nenachádzala som anjelskú tváričku. Pieseň musela vychádzať z úst dieťatka. Bola až príliš čistá, a celkom tichučká.... Určite je iba pre mňa...nečakám náhodou....nebolo to zbytočné.....piese§ nedoznieva.....Tak som sa postavila a šla za hlasom života... Vydala som sa doľava, ale nikde nikoho. Hľadala som v kríkoch, v korunách starých stromov, v zmrznutej tráve, vo fontáne....ani vpravo som nič nenašla....Ale ja stále počujem ten zvuk........Neutíchajúce tóny hrajú.....harfa je neúnavná, anjelský chór bol stále hlasnejší,veselší a ja som bola nútená smiať sa... prečo sa smejem? Netuším.

Zima pominula. Stála som uprostred parku a môj kabát bol čoraz ťažší. Všetok ľad sa roztopil, sneh pominul, vyparil sa, odniesol chlad. Na moju tvár dosadol slnečný lúč a moja tvár sa navždy rozžiarila. Točila som sa dokola a hľadala príčinu. Anjel v mojom srdci neprestal spievať ani hrať na nebeskej harfe.

Ale moji anjeli sú dvaja. Pozemský anjel. Jestvuje taký? ja som ho našla. Daroval mi svoje krídla. Môžem letieť celkom hore, dotknúť sa oblakov aj hviezd. Si môj zázrak...

Aj dnes sedím, hľadím na vianočný stromček, a pýtam sa samej seba, či môj anjel stále spieva. Spomínam si na deň v parku, nebolo to až tak dávno. Ale ja mám pocit, akoby to bola večnosť, čo ťa mám.


Stretnutia s osudom | stály odkaz

Komentáre

  1. Ach láska,
    je to krásne, veľmi sa mi páči ako píšeš, milujem ťa :-))
    Ako farby dúhy sfarbia uplakané nebo, tak si ty dala farbu (zmysel) môjmu životu, za to ti veľmi ďakujem, si môj anjel :-))
    publikované: 26.12.2008 22:55:54 | autor: martins (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Re:
    pekné, ďakujem, také niečo vždy poteší.
    publikované: 26.12.2008 23:22:11 | autor: Anton (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Láska.....
    ja si cením, každé tvoje slovo a dnes už viem, že mám pre koho písať....si môj zlatý anjelik, dal si mi krídla a dnes môžem lietať kam sa mi zachce....život môj....:)

    každý deň padne jedna hviezda a ja viem, čo si mám priať, keď takú uvidím;)
    publikované: 27.12.2008 13:48:06 | autor: sonix (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Anton....
    potešenie je na mojej strane
    je mi cťou písať pre ľudí....o to väčšou, keď sa to páči:)
    publikované: 27.12.2008 13:48:49 | autor: sonix (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014